Keď dievča hrá "chlapčenskú" hru

2. března 2015 v 13:13 | Freya |  V tento moment

Keď dievča hrá "chlapčenskú" hru, bola som závislá a blbá alebo iba obrázky "boys" vs "girls"


Pekný deň prajem, aj keď on taký pekný nie je. (Som nasratá) Malo svietiť slniečko a nie byť zatiahnuté a hádam teraz nepoprchá??? o.O

Poznáte to, aj vy ste sa určite chceli hrať to, čo hrávali chlapci, či už ako malé deti s autíčkami alebo teraz nejaké strielačky. No vždy tu bol problém, že to je chlapčenská hra a dievča sa má hrať s barbinami.


Ja ako malá som nebývala úplne taká typická dievčenská. Mám brata ktorý je o 4 roky starší no a keď som ja mala 12 tak on mal 8. Aj keď mal 5, 6, 7 tak sa s ním už dalo hrať. Mal kopu autíčiek a mňa to vždy bavilo jazdiť snimi a stavať si cestičky. Nie 1 krát sme si rozostavali po celej izbe z drevených kociek cesty, križovatky, parkoviská a proste celé mesto a hrali sme sa osto šesto. Bavilo nás to aj 2 hodiny vkuse, nevyšli sme z izby, proste sme sa hrali. Neskôr sme pridali autobusy a legových panáčikov. Inokedy sme sa hrali zas s dreveným vláčikom, ktorý bol rozostavený do pol izby, viac koľajníc nebolo, oblepili sme vagóniky lepiacou páskou aby sme ich spravili také hlbšie, aby sa v nich udržali "cestujúci" ktorí boli zase kinder panáčikovia. Tých sme mali tiež požehnane. Potom brat dostal vláčik na baterky, to bola zas vláčikovská éra. Postavili sme zaoblený obdĺžnik, nič iné totižto stavať nešlo, bolo to len také do kruhu, veď to poznáte, no a spravili sme si tunel opäť z kociek, na to sme položili knihu, potom mostík, pod kolajnicu sme pridali jednu kocku aby išiel akože do kopca a z kopca rýchlejšie. Na vláčik, na rušeň sme prilepili ešte baterku alebo svetielko, no baterku asi ťažko, že? Ale bolo to také to malé svetielko, neviem ho popísať ale proste malá bateročka. Nakoniec sme zastreli aby bola v izbe tma a sledovali sme 15 minút jak behá vláčik dokola až kým sa nevybili baterky... to boli kruci časy, nie jak teraz 12 ročné baby majú už dávno frajerov a po sobotách chodia po baroch...

Dobre, to bol môj opis, toho ako som sa hrávala, samozrejme som aj ja dostala barbíny na Vianoce pod stromček s ktorými som sa veľmi rada hrávala, hlavne na princezné a víly a také podobné blbiny. Raz som dostala celý balíček topánok pre barbíny, no viete si to predstaviť... staré dobré časy...

Ale teraz prejdem na nemenovanú online hru, ktorú som začala hrávať keď som mala 14. Čiže pred 4mi rokmi. Začalo to na začiatku letných prázdnin, tak, že vtedy 10 ročný brat doniesol hru od kamoša a hrával ju doma a nútil ma, nech sa zaregistrujem, že je to super hra a tak. Ja samozrejme ako veľká 14 ročná baba, tak som vravela: "no určite, takú debilnú hru nebudem nikdy v živote hrať." S kamošom mi ukázali ako sa striela, ako získavam levely a tak... Samozrejme som nad tým len krútila hlavou, že aká blbosť. Môj negatívny postoj k tejto hre im asi značne vadil, tak sa zobrali a išli von. Ja som tu "hlúpu" hru zavrela a išla na fejs alebo kde. Po 3och minútach ma to prestalo baviť a viete čo som spravila? Kukla som históriu, klikla na "hlúpu" hru, prihlásila sa a začala hrať. Jak som mohla?

Prvé minúty som bola fakt zmätená, nevedela som nič. Lenže ja mám takú dobrú schopnosť, že na všetko prídem a keď nie, tak si to prečítam. Tak jak na milión hrách ptedtým, som prišla aj na túto, ako sa ovláda a netrvalo to viac jak 10 minút. Hneď som objavila aj chat, kde si hráči písali. Ono sa to totižto hraje s inými luďmi po celej planéte, bars aj s človekom z Mongolska pokiaľ má net. No, zaregistrovala som sa tam pod menom, pod ktorým hrávam vždy a na každej hre a to sa skladalo z môjho krstného mena a koncovky čísla kedy som sa narodila. Keďže som dievča a mám dievčenské meno, decká hrajúce túto hru tiež si to všimli. Hneď som našla prvého kamoša ktorý mi pomáhal strielať príšerky a pomáhal mi vylepšovať výbavu. Samozrejme jeho prvá otázka bola, že či som dievča a koľko mám rokov. Mala som 14. On mal 15 a tak sme sa stali časom takou super hráčskou dvojkou. Raz večer som sedela prilepená na tej hre a písali sme si stále, a vypýtal si fejs, že sa pozreme každý jak vyzeráme. Proste totálna kravina. Tak sme sa pridali navzájom, ja som si pozrela jeho fotky, on moje a zas sme sa vymazali. Proste sme boli trápni, 14 - 15 roční, čo sa dá čakať od takých deciek nie...:D Na zasmiatie je to teraz fajnové :D

Každý deň sa preberal na tej hre bonus, no a my sme išli cez prázdniny preč na celú noc a ďalší deň a ja som dostala paniku, že kto mi preberie bonus. Tak som sa obrátila na môjho herného kamoša, né, poznala som ho 3 týždne a dala som mu heslo od účtu, že nech mi preberie bonus ale nech nič iné na mojom účte nerobí, nech nič nepredáva, lebo totižto tam sa dala aj tá získaná výbava predať a to by som sa asi zbláznila ak by mi niečo z toho predal. Nemala som 100% istotu, že mi nič nepredá, mohla som len dúfať ale nakoniec to dopadlo tak, že mi prebral bonus a nič iné sa nestalo. Čiže som mu začla tak akože na 100% veriť, že je to super kamoš a tak.

Jak išiel čas, tak ten čas nešiel on priam letel. Išla som do 9. ročníka, jakože už išiel marec, monitor né a ja som vždy došla domov, tašku som hodila pri postel, zapla pc a hrala hru. Ja som bola závislá až teraz to vidím a môžem usúdiť, že som bola závislá na tej hre a na mojom kamošovi. Ale viete čo sa jedného dňa stalo? On napísal, že končí, že už končí s hrou. Fú, to bolo pre mňa niečo ako keby príde za mňou brat a povie, že sa mama odsťahovala do Austrálie a už sa neuvidíme nikdy. Viete čo? Ja som vtedy aj plakala za počítačom. Normálne, že som si chvíľku poplakala a strašne som ho prosila nech hrá, nech nekončí a také blbosti, jaj ha teraz sa len zasmejem :D Samozrejme skončil, veď ako inač, ale účet ostal, čiže som mala nejakú slabú nádej, že sa vráti a budeme zas super 2-ka. Vrátil sa ale až za dlhý čas a to už som mala ja vymakaný účet. A všimol si ma zas iný hráč, tiež chalan, to už som mala 15 aj ja, on taky tak. Zas som začala hrávať s ním ale nebolo to také fajn hranie, jak s tým prvým kamošom. Bolo to také nudné ale na toho prvého som postupom času aj zabudla, viete :D

No a potom prišiel niekto úplne nový, maličký hráč, ani neviem ako som sa s ním začala baviť ale začala som. To bolo tak, že sme sa jeden večer, (áno, ešte stále som bola závislá) začali baviť o všeličom možnom, strielali sme spolu príšerky, expili sme sa a tak. Proste za týždeň sme boli najlepší kamoši a k nám sa pridal ešte aj ten kamoš č. 2. Boli sme super-trojka. Boli už dávno ďalšie letné prázdniny a ja som trávila na PC stále viac a viac času ale poviem vám takto. Ja som nebola závislá na hre, ja by som hru mohla úplne vypustiť, ja som bola závislá na tom chalanovi. Teraz krútim hlavou nad tým, keď niekto napíše, že je zamilovaný cez net, že jak sa to dá k sakru ale teraz viem, že sa mi to tak nejak stalo. Našťastie už teraz by sa to nikdy neopakovalo a už by som nikdy nič také ja samej sebe nedovolila. Proste ja som sa zobudila ráno medzi 10 - 11:00 a bola na PC do 23 - 00:00. Každý boží deň a viete prečo? Len kvôli nemu, že tam bol on a že sme si neustále písali jak blbí. Komentovali sme hádam všetko a všetkých hráčov, no keby mám teraz možnosť nahliadnuť do toho, čo sme si písali, (a to by som rada si to celé znovu prečítala), tak by som mohla napísať knihu a ja verím, že sa vám to už stalo tiež aj keď možno nie cez hru.

Pred tým a vlastne aj teraz keď píšem do chatu smajlíkov ako :DDD, tak sa v skutočnosti vôbec ale vôbec nesmejem ale keď som si písala s ním, tak aj keby pošlem 100tisíc D-éčiek tak sa to nevyrovná s tým, ako som sa nasmiala. Kopukrát došiel brat do izby, že čo je a ja len som sa rehotala, že nič, choď preč :D Proste to bolo jeden jediný krát, kedy som sa naozaj smiala. Toto by som s5 rozhodne nechcela vziať. Aj keď tie hodiny strávené na PC možno áno...
No viete, takto to bolo každý deň do polnoci, brat už musel dávno spať ale ja som chcela byť na pc, tak som sa chtiac-nechtiac rozlúčila a ráno to zas pokračovalo. Navzájom sme sa trolili no poznáte to.., také to poštuchovanie sa.... ale jeden krát som to fakt prehnala, (práve teraz sa smejem) a tak to celé skončilo. Proste sa urazil a už sme si nepísali. Ja som skončila s hrou, chvalabohu, konečne som sa odpútala od toho všetkého... jeden krát sme si ešte písali ale to boli 3 vety aj to mi vynadal a odhlásil sa. To bol úplny koniec. Ale naozaj neviem či sa urazil len preto potrolenie, pretože to až tak na urazenie nebolo, my sme sa urážali vlastne navzájom ale stále sme sa bavili, stále si myslím, že v tom bolo trošku viac, že prečo sa urazil a prestal sa somnou baviť ale to už zrejme nezistím, možno až keď zomriem, tak mi to Boh povie, kto vie? :D A viete ešte čo? Doteraz používam herné meno toho chalana ako heslo k môjmu účtu...

Celý článok som zostručnila, pretože keby mám prepisovať 2 - 3 roky hrania, tak to by som mohla vydať rovno 3 série kníh. Ak ste si to prečítali celé, tak ďakujem ak vás to nezaujímalo a iba ste prešli na obrázky tak aj tak ďakujem :)

Pekný deň...

(Mimo to, niektoré obrázky kde je "boys" tak som to celá ja, a to pri tom: 3., 4., 5., 7., 8., 10. obrázku, a čo vy? :D)

1.



2.



3.



4.



5.



6.



7.



8.



9.



10.


 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama